Pri práci sa častokrát stretávam s prekvapením, keď sa klienti dozvedia že Borneo nie je samostatný štát. O jeho územie s rozlohou takmer 750 000 km2 sa delia tri krajiny. Indonézia, Malajzia a Brunejské sultánstvo. Áno, donedávna najbohatší muž sveta, brunejský sultán pochádza z Bornea, nie z blízkeho východu, ako si mnohý myslia. Brunej je maličký štátik s rozlohou len 5200 km2, pri jeho pobreží sa však nachádzajú obrovské zásoby ropy a zemného plynu. Najväčšia časť Bornea patrí Indonézii, nazýva sa Kalimantan a pokrýva 2-3 územia. Takmer 1-3 potom tvoria štáty Sabah a Sarawak, patriace k malajskej federácii. Ja Vám teraz porozprávam o jednom z mojich prvých výletov na Sabah.
Sabah, s rozlohou 75 500 km2 je najväčším štátom malajskej federácie, ku ktorej sa pridal po oslobodení od britskej kolónie v roku 1965. Hlavné mesto Kota Kinabalu, sa pôvodne nazývalo Jesselton. Ako dôležitý prístav a sídlo britskej koloniálnej vlády bolo počas druhej svetovej vojny celé zničené japonskou armádou. Zachovala sa len jedna budova, v ktorej v súčasnosti sídli turistické informačné centrum.
Mesto leží na pobreží Juhočínskeho more a dominujeme mu Mt. Kinabalu, najvyšší vrch juhovýchodnej Ázie s nadm. výškou 4095 m. V posledných rokoch počet obyvateľov vyrástol na 900 tisíc. Väčšinu obyvateľstva tvoria domorodé kmene. Na Saba ich žije 28, každý má inú kultúru, zvyky, obydia a odev. Každý kmeň používa iný jazyk, niektoré osady majú aj vlastné nárečia. V súčasnosti sa všetci dorozumievajú oficiálnym jazykom Bahasa Malayu. Druhou národnostnou skupinou sú Číňania, ktorí sa na Borneo prisťahovali v 19.storočí, na tretom mieste sú Malajci.
Oproti Kota Kinabalu sa nachádza morská rezervácia Tunku Abdul Rahman Park. Tvorí ju päť korálových ostrovov s nádhernými bielymi plážami. Na najväčšom, Gaya sa nachádzajú tri rezorty. Mamutik a Manukan sú veľmi obľúbené najmä na šnorchlovanie a potápanie. V prístave si kúpite lístok a za 10 minút už plávate s korálovými rybičkami. Pri pobreží Sabah sa nachádza množstvo korálových ostrovov. Skoro na každom je potápačský rezort alebo aspoň základňa. Dve hodiny južne od Kota Kinabalu leží ostrov Tiga, na ktorom sa v roku 2000 natáčala známa reality show Survivor, na severo -východnej strane leží atol Layang Layang známi veľkými čriedami žralokov. Na južnej strane Sabah, v Celebskom mori sa nachádzajú ostrovy Mataking, Kapalai a svetoznámi Sipadan. Každý potápač si tu príde na svoje.
Tanec s lovcami lebiek.
Pri návšteve Kota Kinabalu nesmiete vynechať návštevu osady kmeňa Kadazan Dusun. Skanzen je vernou kópiou tradičnej osady spred sto rokov. Domorodci, ktorí tu žijú, sú priamymi potomkami najznámejšieho bojovníka a lovca lebiek na Borneu – Monsopiada. Nemajte však obavy, lovenie lebiek skončilo počas druhej svetovej vojny, tu ste v bezpečí. Pri príchode Vás privítajú usmievavé krásky. Ponúknu Vás bambusovými pohárikmi s ryžovým vínom. Prechádzkou po osade sa zoznámite s tradičným životom kmeňa. Sprievodca Vám ukáže tradičné nástroje používané pri pestovaní ryže, vysvetlí ako pripravovali jedlá. Zaiste Vás zaujme najmä výroba jedla z kmeňa palmy s názvom Sago. Strom najprv spílili, z kmeňa odstránili kôru a nastrúhali ju na klincoch, nabitých na veľkých doskách. Stravu, ktorá pri strúhaní vznikla, naliali do veľkých nádob a nechali ustáť. Priesvitnú tekutinu, ktorá zostala na povrchu, vyliali, zo škrobu potom varili hustú kašu, ktorá bola tradičným pokrmom. Vo zvyškoch, ktoré z kmeňa zostali, pestovali larvy, ktoré boli výživnou pochúťkou, obsahujúcou veľa kalcia. Sprievodca z umelej nádoby vytiahne tučnú larvu a ponúkne na ochutnanie. “ Chutí to ako kura” vysvetlí, larve odhryzne hlavu, vypľuje ju a telo s chuťou zje. Poďte, ukážem vám, ako sme sa pred sto rokmi zabávali . Po rebríku, vytesanom z kmeňa stromu, vyjdeme do jednej z chatrčí. Vo vnútri sú rôzne hudobné nástroje. Najväčší z nich je opracovaný kmeň stromu, na ktorom sú pripevnené železné nádoby, každý inej veľkosti, na ktoré sa udiera krátkymi drevenými palicami. Niečo na spôsob xylofónu. Je to práve tento nastroj, ktorý vydáva pre Borneo typicky zvuk. V rohu miestnosti nás zaujme nástroj vyrobený z kusa bambusu, ktorý je na niekoľkých miestach narezaný na tenučké pásy, ktoré tvoria struny.
Pri návrate do hlavnej časti osady prejdete okolo terča. Tradičnou zbraňou na Borneu sú fúkačky. Kmeň Kadazandusun ich vyrábal z tvrdého “ ironwood” dreva, ktoré vydržalo aj 100 rokov. Fúkačka však bola veľmi ťažká a bojovník potreboval na jej nosenie a lovenie veľkú silu. Párkrát sme si to skúsili. Udržať jeden a pol metra dlhú fúkačku a ešte k tomu aj mieriť na terč, bolo príliš ťažké. Nakoniec sme si ešte s domácimi zatancujete pri zvukoch tamtamov a bude čas na návrat do rezortu.
